Otázky a odpovede

Otázky & odpovede #1

Je elektronicky podpísaný dokument ekvivalentný k papierovému dokumentu?

Z právneho hľadiska má elektronicky podpísaný dokument (PDF) rovnakú váhu ako papierový dokument. Tento záver plynie z ustanovení uvedených v § 40 ods. 4 a 5 zákona č. 40/1964, občiansky zákonník. Tieto ustanovenia stanovujú, že písomná forma je zachovaná, keď je právny úkon vykonávaný elektronickým spôsobom, ktorý zachytáva obsah právneho úkonu a identifikuje osobu zodpovednú za tento úkon. Písomná forma sa zachováva vždy, keď je elektronicky vykonaný právny úkon doplnený kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo pečaťou.

Pri právnych úkonoch vykonávaných elektronicky a podpísaných kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo pečaťou spolu s časovou pečiatkou nie je nutné overenie autenticity podpisu. Inými slovami, je rovnocenné overeniu totožnosti notárom.

V dôsledku toho je zrejmé, že písomný dokument podpísaný stranami a dokument PDF podpísaný stranami, ako je uvedené vyššie, sú rovnocenné dokumenty.

Otázky & odpovede #2

Môže dokument, ktorý je výsledkom zaručenej konverzie mať rovnaké právne účinky ako pôvodný dokument?

Podľa § 35 zákona č. 305/2013 o e-Governmente sa konverzia vzťahuje na proces, v ktorom je celý, bežne vnímateľný informačný obsah pôvodného a) elektronického dokumentu premenený na novovytvorený papierový dokument alebo b) papierový dokument je zmenený na novovytvorený elektronický dokument.

Zaručená konverzia znamená postup konverzie s cieľom zachovať právne účinky pôvodného dokumentu a jeho využiteľnosť pre právne úkony vykonávané prostredníctvom procesu zaručenej konverzie.

Preto je tiež zrejmé, že dokument vytvorený prostredníctvom zaručenej konverzie (napríklad prostredníctvom advokátskej kancelárie) je rovnocenný písomnej forme príslušného dokumentu.

Otázky & odpovede #3

Sú orgány  verejnej moci povinné prijímať elektronické dokumenty?

V súlade s § 17 ods. 1 zákona o e-Governmente je orgán verejnej moci povinný vykonávať verejnú správu elektronicky podľa ustanovení tohto zákona. Táto povinnosť sa nevzťahuje na prípady, ktoré sa týkajú práv, právne chránených záujmov alebo povinností fyzických osôb:

a) v prípadoch, keď konkrétne predpisy výslovne ustanovujú, že verejný orgán vykonáva tieto úkony výlučne v písomnej forme,

b) keď konkrétne predpisy uložia alebo umožnia vykonávanie týchto úkonov ústne, neformálnym vyjadrením vôle alebo predložením niečoho, čo nemá písomnú ani elektronickú formu, alebo

c) keď úkony zahŕňajú činnosti, ako sú ústne vypočutia, miestne skúmania, inšpekcie alebo priamy dohľad v kontrolovanom alebo dohliadanom subjekte, prehliadky spisov, prezentácie a podobné činnosti vykonávané mimo úradných priestorov orgánu verejnej moci.

Okrem toho, podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, v niektorých situáciách je pri komunikácii s orgánmi verejnej moci akceptovateľná iba elektronická komunikácia a v niektorých situáciách je akceptovateľná aj písomná komunikácia.

Tieto ustanovenia zdôrazňujú, že orgány verejnej moci sú povinné vykonávať verejnú správu elektronicky, pokiaľ konkrétne predpisy nevýslovne stanovujú, že orgán verejnej moci musí vykonávať svoju právomoc výlučne v písomnej forme. V tomto kontexte je elektronická komunikácia s orgánmi verejnej moci možná prostredníctvom webovej stránky www.slovensko.sk.

Softvér

Otázka #1
Čo je software z hľadiska práva? Čo je počítačový program z hľadiska práva?
Software, inak povedané, počítačový program. V zmysle zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon sa počítačovým programom rozumie súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení. Príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál použitý na jeho vytvorenie. Myšlienky a princípy, na ktorých je založený prvok počítačového programu, vrátane tých, ktoré sú podkladom jeho rozhrania, nie sú chránené podľa tohto zákona.
Otázka #2
Ako je právne chránený software? Ako je právne chránený počítačový program?
Počítačový program (inak povedané, softvér) je chránený podľa zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES o právnej ochrane počítačových programov, dohody TRIPS a Zmluvy WIPO o autorskom práve (WCT) z roku 1996, a to za predpokladu, že počítačový program je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora (t.j., je originálny), a ak je objektívne vnímateľný.
Otázka #3
Ako je právne chránený zdrojový kód?
Zdrojový kód (anglicky „source code“) je určitý súbor inštrukcii napísaný v programovacom jazyku (napr. Java), na základe ktorého je možné vytvoriť najmä pomocou „kompiler-u“ strojový kód počítačového programu (software). Zdrojový kód vytvárajú programátori (jednoduchšie aj umelá inteligencia). Zdrojový kód (spravidla určité textové príkazy) je človeku oveľa lepšie zrozumiteľný ako strojový kód, nakoľko strojový kód tvoria čísla 0 a 1. Zdrojový kód sám o sebe, na rozdiel od strojového kódu, nevie počítač procesovať ako počítačový program. Zdrojový kód sa v zmysle zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon považuje za súčasť počítačového programu, a teda zdrojový kód požíva rovnakú právnu ochranu ako počítačový program, a to aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES o právnej ochrane počítačových programov, dohody TRIPS a Zmluvy WIPO o autorskom práve (WCT) z roku 1996.
Otázka #4
Ako je právne chránený strojový kód?
Strojový kód (anglicky „executable code“)  je tvorený číslami 0 a 1 (tzv., binárny jazyk). Po jeho spustení v počítači (napr. súbor s príponou exe alebo com) uvidíme na obrazovke napr. konkrétny počítačový program. Strojový kód spravidla vzniká pomocou „kompiler-u“ zo zdrojového kódu, ktorý vytvorili programátori v programovacom jazyku (napr. Java).  V zmysle zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon je strojový kód súčasťou počítačového programu a požíva rovnakú právnu ochranu ako počítačový program, a to aj podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES o právnej ochrane počítačových programov, dohody TRIPS a Zmluvy WIPO o autorskom práve (WCT) z roku 1996.

Otázka #5
Čo je to licenčná zmluva k softwaru? 

Prostredníctvo licenčnej zmluvy udeľuje autor softwaru/počítačového programu súhlas (licenciu) na používanie počítačového programu inej osobe spravidla za odplatu. Existujú dva základné druhy licencii, a to licencia výhradná a licencia nevýhradná. Na základe výhradnej licencie sa autor zaväzuje, že neudelí licenciu ďalšej osobe, ako aj sám sa zdrží použitia diela spôsobom, na ktorý je licencia vyhradená.

Otázka #6
Kto vykonáva práva k softwaru vyhotovenom na objednávku?

V prípade, ak si osoba dá vyhotoviť počítačový program na zákazku (prostredníctvom zmluvy o dielo), je spôsob výkonu práv k počítačovému programu v inom režime, ako k ostatným dielam v zmysle zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon. V zmysle § 91 ods. 4 Autorského zákona, sa na počítačový program bude vzťahovať režim tzv. zamestnaneckého diela a vykonávateľom majetkových práv k počítačovému programu bude objednávateľ.

Otázka #7
Aký software je možné označiť za „open source software“?

Ide o taký druh softwaru, pri ktorom je verejne prístupný aj jeho zdrojový kód. Používatelia sú teda oprávnení aj na jeho ďalšiu modifikáciu a zväčša sú oprávnení ho aj ďalej šíriť. Toto je možné vďaka tomu, že „open source software“ je spravidla šírený na základe verejnej licencie, ktorá je v slovenskom právnom poriadku upravená v § 76 ods. 1 a nasl. zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon.

Vysielanie a vysielateľ

Otázka #1
Čo sa rozumie pod vysielaním diela?

Ide o spôsob šírenie diela vysielateľom (či už verejnoprávnym alebo súkromnoprávnym) prostredníctvom programovej služby, ktorú môžu adresáti prijímať prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete.

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Nullam porttitor augue a turpis porttitor maximus. Nulla luctus elementum felis, sit amet condimentum lectus rutrum eget.

Otázka #2
Kto sa považuje za vysielateľa?

V zmysle zákona č. 264/2022 Z .z. o mediálnych službách ide o osobu, ktorá je zodpovedná za obsah programovej služby, a ktorá môže byť zriadená zákonom (napr. RTVS) alebo musí požiadať o udelenie licencie na vysielanie (súkromnoprávne televízie, rádiá a iné).

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Nullam porttitor augue a turpis porttitor maximus. Nulla luctus elementum felis, sit amet condimentum lectus rutrum eget.

Elektronický podpis

Otázka #1
Čo sa rozumie pod skratkou KEP?

Kvalifikovaný elektronický podpis, skrátene KEP, je v dnešnej dobe často využívaný prostriedok autorizácie elektronických dokumentov (zmlúv, podaní, ...). Je plnohodnotnou alternatívou „vlastnoručného“ písomného podpisu. Do našej legislatívy bol zavedený prostredníctvom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014. Pred účinnosťou tohto nariadenia sa KEP nazýval ako zaručený elektronický podpis, resp. ZEP.

Otázka #2
Čo je to elektronická časová pečiatka?

Ide o spôsob určenia presného času podpísania dokumentu prostredníctvom KEP-u, ktorý má za cieľ zabezpečiť „overenie“ dokumentu. Rovnako ako KEP, vychádza z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014.

Otázka #3
Čo je to kvalifikovaná elektronická pečať?

Ide v podstate o totožný prostriedok ako KEP s tým rozdielom, že kvalifikovanú elektronickú pečať používajú na autorizáciu dokumentov výhradne právnické osoby. Jej právna definícia je obsiahnutá v čl. 3 ods. 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014.

Umelá inteligencia

Otázka #1
Čo je umelá inteligencia?

Systém umelej inteligencie, tak ako ho upravuje pripravované nariadenie (EÚ) o umelej inteligencii, je počítačový program vyvinutými špecifickými postupmi (napr. strojovým učením, štatistickými prístupmi alebo iným spôsobom, ktorý predpokladá nariadenie EÚ o umelej inteligencii), ktorý pre určitý cieľ stanovený človekom, vytvára postupy, riešenia, predpovede alebo vytvára iné výstupy.